Hazardné hry a ich negatívny vplyv na rodinu a spoločnosť

22. júna 2015 sa v Bratislave uskutočnila odborná konferencia k k téme regulácie hazardných hier na Slovensku. Stalo sa tak pri príležitosti prebiehajúcej petície v hlavnom meste Bratislave.

Konferenciu otvoril poslanec Národnej rady SR Pavol Zajac, ktorý predstavil vývoj legislatívy ktorá upravuje pravidlá pre prevádzkovateľov hazardných hier. V súčasnosti môže mesto alebo obec zakázať herne len v tom prípade ak je rozhodnutie mesta podporené verejnou petíciou. Tým sa sťažili podmienky pre dosiahnutie tohto stavu. V súčasnosti je na Slovensku 50 obcí, kde platí zákaz hazardu. Slováci ročne investujú do všetkých foriem hier a hazardu približne 2,52 miliardy eur, čo je približne 500 eur na 1 obyvateľa.

Zahraničný hosť z Českej republiky, námestník ministra financií Ondrej Závodský predstavil vlastný legislatívny návrh na reguláciu hazardu v ČR, ktorý plánuje predstaviť na budúci mesiac na vláde. Základnými myšlienkami je progresívna daň z hazardu od 25 do 35 percent podľa miery rizikovosti hry a zavedenie registra osôb ktoré budú mať zakázané hrať hazardné hry (liečení v minulosti, ľudia poberajúci dávku v hmotnej núdzi, s exekúciami,…) Rovnako sa plánuje obmedziť počet herní limitom.

Na druhej strane pani zastupujúca agentúru ktorá je PR agentúrou pre herne upozorňovala na skutočnosť, že plošný zákaz nerieši problém závislosti, ale presúva výherne automaty do súkromných a nelegálnych herní. Preto odporúča po vzore príkladu z ČR skôr efektívnu reguláciu hazardu ako jeho zákaz. Zaujímavým bolo aj porovnanie skutočnosti, že kamenné herne sú zväčša navštevované zákazníkmi vo veku 40 rokov a viac, pričom oveľa väčšie ohrozenie vidia v rozmachu online herní a internetových platených  hrách, kde nie je možné overiť pozadie hráča ani vek, ani finančný stav.

Primár Jozef Benkovič z liečebného Prednej Hory a jeho kolega, doktor Ďanovský hovorili o priebehu a ťažkostiach liečby ľudí závislých na hrách a automatoch. Z ekonomického hľadiska zaznela informácia, že 1 deň liečby pacienta stojí štát 40 eur, ale náklady rozbitej rodiny a exekúcií vyčísliť možné nie je.

V ďalšom bloku po prestávke nasledovali priame skúsenosti z miest, konkrétne Ján Fekiač, ako zástupca primátora Sabinova hovoril o ich okresnom meste a Ingác Kolek o aktuálnej petícii v Bratislave. V súčasnosti je evidovaných v meste 232 prevádzok hazardu s licenciou, z toho najviac, 58 je v Petržalke. Pri zakázaní hazardu by bol výpadok v mestskej kase na úrovni 5 miliónov eur, čo by ale podľa slov viceprimátora vedelo mesto vykriť z iných zdrojov.

Ivana Macková z Centra pre liečbu drogových závislosti z Bratislavy hovorila o skúsenostiach s prevádzkovaním bezplatnej poradenskej linky pre ľudí, ktorý sú závislými. Hovorí: „Až 93 percent problémov majú muži. Pričom 35 percent telefonátov je vďaka tomu, že našli naše číslo na automate a volajú po prvom vhodení mincí do automatu, že čo majú robiť ďalej, aby sme im pomohli.“

Martin Majda, katolícky kňaz z Lomničky hovoril o vlastnej skúsenosti so závislosťou ľudí zo sociálne slabšieho prostredia s ktorými pracoval. Podal svedectvo o tom, že týmto ľuďom pomohla až skutočnosť keď sa herné automaty v Podolínci zakázali. Niektoré herne dokonca mali otvorené výhradne pár dni počas obdobia vyplácania dávok. Sociálne dopady tohto problému boli rozsiahle.

Na záver dostali priestor pani Guregová a Lenczová z Fóra pre verejné otázky, ktoré opisovali svoje skúsenosti počas nimi iniciovanej petície proti výstave megakasína v Rusovciach pri Bratislave.

Diskusia medzi jednotlivými panelmi bola veľmi živá a vyvážená, nakoľko sa do nej zapojili aj zástancovia striktného zákazu automatov, ľudia, ktorí sa venujú ľuďom zo závislosťou priamo z terénu, ako aj zástupcovia herných organizácií, politici a obyvatelia sídlisk, ktorých herne vyrušujú.